 |
|
|
|
 |
Výskumné programy K histórii a cieľom programu ISSP International Social Survey Programme (ďalej ISSP) predstavuje výnimočný projekt predovšetkým vďaka jeho dlhoročnej kontinuite, ktorá umožňuje porovnávanie dynamiky zmeny rôznych spoločností na všetkých kontinentoch. Možnosť komparácie ako cieľ Medzinárodný rozmer ISSP Spôsob a pravidlá práce Príprava modulov Témy modulov Význam ISSP Možnosť komparácie ako cieľ Vznik ISSP sa datuje od 70-tych rokov. Vznikol ako spontánny a neformálny projekt. V pozadí iniciatívy výskumníkov z viacerých krajín bolo uvedomenie stále väčšej potreby porovnávať a koordinovať výskumné zámery a ciele v medzinárodnej perspektíve. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť medzinárodný komparatívny projekt, bez ambície formulovať ho ako dlhodobý výskumný program, na aký sa postupne vypracoval. Začiatky ISSP sa odvíjali od bilaterálnej spolupráce medzi ZUMA (Zentrum für Umfragen, Methoden und Analysen) v Mannheime v Spolkovej Republike Nemecko a americkým NORC (National Opinion Research Center) pri univerzite v Chicagu. V roku 1982 sa obidve inštitúcie rozhodli použiť vo svojich výskumoch rovnaký výskumný segment, ktorý sa týkal pracovných hodnôt, niektorých oblastí spôsobu života, problémov interrupcií a feminizmu. Od roku 1983 odštartoval SCPR (Social and Community Planning Research) v Londýne sériu výskumov sociálnych indikátorov nazvanú British Social Attitudes Survey, ktorý bol koncipovaný podobne ako výskumy ZUMA a NORC. V roku 1984 tieto tri spomínané inštitúcie, spolu s Austrálskou národnou univerzitou založili ISSP a uzavreli spoločnú dohodu, že:
Výsledky výskumov sa postupne začali centrálne archivovať, čím sa začal budovať jeden z prvých archívov sociálnych dát vo svete. Medzinárodný rozmer ISSP Vysoká metodologická úroveň ISSP a obsahovo príťažlivé výskumné témy prispeli k tomu, že od roku 1983 až do súčasnosti sa počet členov ISSP rozšíril na 38 krajín. Nie zanedbateľnou skutočnosťou je, že ISSP sa postupne formoval ako prestížne združenie špičkových metodológov a špecialistov na kvantitatívne výskumy. Okrem zakladajúcich inštitúcii z Nemecka, Spojených štátov, Veľkej Británie a Austrálie, sú k roku 2004 členmi ISSP zástupcovia inštitúcii z nasledujúcich krajín: Bangladéš, Brazília, Bulharsko, Dánsko, Cyprus, Česká republika, Chile, Filipíny, Flámsko (Belgicko), Francúzsko, Holandsko, Japonsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Írsko, Izrael, Kanada, Lotyšsko, Maďarsko, Mexiko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taiwan, Uruguaj, Venezuela. Každá krajina je v ISSP zastúpená obvykle jednou výskumnou inštitúciou, pričom členstvo je striktne výberové a musí byť schválené ostatnými členmi. Plnoprávnym členom ISSP sa možno stať až po úspešnej archivácii národného výskumného modulu. Zástupcom Slovenska v ISSP je Sociologický ústav SAV, pričom v rokoch 2000 - 2002 bol ďalšou spolupracujúcou inštitúciou Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR. Od roku 2003 sa inštitucionálnym partnerom stala Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Všetky koordinačné práce v rámci ISSP vykonáva tzv. sekretariát, vedením ktorého je na základe voľby poverená vždy jedna členská krajina (resp. inštitúcia). Sekretariát je menovaný vždy na 3 roky, pričom jeho mandát môže byť jedenkrát predĺžený, čiže funkčné obdobie trvá maximálne 6 rokov. K roku 2004 je vedením sekretariátu poverené Nórsko, ktoré v ISSP zastupuje Norvegian Social Science Data Services (NSD). Spôsob a pravidlá práce Pre fungovanie a prácu v ISSP striktné pravidlá (working principles). Pravidlá boli revidované v apríli 2003 a sú záväzné pre každého člena. Základnou povinnosťou každého člena je realizácia pravidelného každoročného výskumného modulu, ktorý musí spĺňať určené kritériá, aby údaje mohli byť zaradené do centrálneho archívu. Všetky výdavky súvisiace s výskumami ako i ďalšie súvisiace výdavky si hradí každá členská krajina z vlastných zdrojov. V ISSP neexistuje žiadne centrálne financovanie. Vzhľadom k tomu, že výdavky na výskumné moduly sú veľmi vysoké, spôsobuje ich realizácia mnohým členom ISSP problémy. Preto bol prijatý kompromis, že je možné vynechať niektorý modul, maximálne však dva roky po sebe, inak hrozí vylúčenie z programu. Realizácia výskumného modulu musí spĺňať viaceré požiadavky. Osobitne dôležitý je náhodný (probabilitný) výber vzorky (kvótový výber nie je povolený) a veľkosť národnej výskumnej vzorky, ktorá musí zahrňovať minimálne 1 000 dospelých respondentov. Odporúčaná veľkosť výskumnej vzorky je 1 400 respondentov. K ďalšej povinnosti členov ISSP patrí účasť na každoročnom pravidelnom plenárnom zasadnutí. Aj keď sa zasadnutia zvyknú zúčastňovať viacerí zástupcovia z jednej krajiny, pri prijímaní rozhodnutí má každá krajina len jeden hlas. Účasť na zasadnutí je dôležitá nielen z formálneho hľadiska, ale najmä preto, že na týchto stretnutiach sa veľmi podrobne prerokúvajú obsahové a metodologické otázky jednotlivých tematických modulov. Tradičnou súčasťou plenárnych zasadnutí sú rôzne pracovné stretnutia a prezentácia analytických i syntetických štúdii, ktoré boli spracované na základe výskumných modulov ISSP. Príprava modulov Príprava každého výskumného modulu trvá niekoľko rokov, pričom viaceré tematické moduly sa po určitom čase opakujú. Replikované inovované verzie modulov však musia obsahovať minimálne 60% indikátorov z pôvodného modulu. Táto zásada je veľmi dôležitá, ISSP vďaka nej získava okrem medzinárodno-porovnávacej aj dimenziu porovnávania v čase. Výskumné moduly pripravujú subkomisie delegované z jednotlivých krajín, pričom vždy je poverená jedna krajina vedením prípravy (convenor). Obvykle je to krajina, ktorá navrhla pripravovanú tému. Členovia subkomisií zabezpečujú o.i. realizáciu pre-testov, ktoré prebiehajú paralelne vo viacerých krajinách. Definitívna verzia dotazníka sa napokon vždy prijíma na plenárnom zasadnutí ISSP. Pri koncipovaní dotazníka sa kladie dôraz najmä na to, aby otázky v dotazníku boli zmysluplné a relevantné pre všetky krajiny a aby sa otázky dali primerane vyjadriť vo všetkých participujúcich jazykoch. Vzorový dotazník je tradične formulovaný v "britskej" angličtine a prekladá sa do národných jazykov. Na kontrolu sa používa metóda spätného prekladu. Národné dátové súbory spolu s technickými detailmi terénneho zberu a "národnými" špecifikami sa najneskôr do deviatich mesiacov od zberu údajov zasielajú do dátového archívu , kde sa z nich vytvárajú medzinárodné dátové súbory. Od počiatku existencie ISSP sa touto prácou zaoberá Zentralarchiv fur Empirische Sozialforschung na Univerzite v Kolíne n/Rýnom, ktorý od roku 1997 na archivácii intenzívne spolupracuje s Analisis Sociologicos, Economicos y politicos (ASEP) v Madride. Centrálny archív je zodpovedný za integráciu údajov, ich archiváciu, ako i za archiváciu štandardizovanej sprievodnej dokumentácie. Témy modulov Témy, ktoré pokrývajú výskumné moduly ISSP sú veľmi rôznorodé. Do roku 2004 boli realizované nasledujúce tematické moduly: Úloha vlády, Sociálne siete, Sociálne rovnosti, Rodina, Pracovné orientácie, Náboženstvo, Životné prostredie, Národná identita. Prvý tematický modul "Úloha vlády" zisťoval postoje k občianskym slobodám, vzdelávaniu a rodičovstvu, sociálnym nerovnostiam a ekonomike. Modul "Sociálne siete" detailne zisťoval správanie a kontakty s priateľmi a príbuznými v rôznych životných situáciách, ako napr. pri finančných ťažkostiach, v chorobe, pri hľadaní emocionálnej podpory, pri dosahovaní kariéry. Modul "Sociálne nerovnosti" sa týkal faktorov, ktoré ovplyvňujú príležitosti k sociálnej mobilite, príčiny sociálnych nerovností, hodnotenie sociálnych konfliktov a postoje k príjmom, ktoré dosahujú ľudia v rôznych povolaniach. Modul "Pracovné orientácie" sa zaoberal pracovnou motiváciou, aspiračnými charakteristikami práce, spokojnosťou s prácou, problémami vyplývajúcimi z nezamestnanosti a otázkou oceňovania rôznych profesií. Modul "Náboženstvo" zisťoval vplyv náboženskej viery a správania na sociálne, politické a morálne postoje. Zahrňoval aj nenáboženské otázky, ktoré sa týkali osobnej morálky, sexuality, kriminality a trestov. Modul "Životné prostredie" sa zameral na problémy správania, postojov a poznatkov o životnom prostredí. Modul "Národná identita" bol venovaný otázkam nacionalizmu - patriotizmu, globalizmu - lokalizmu, diverzite a imigrácii. Na podnet rakúskych členov ISSP bol v krajinách bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie štandardný dotazník rozšírený o zvláštnu časť, ktorá a týkala postojov a vzťahu obyvateľstva k tomuto historickému štátnemu útvaru. Niektoré výsledky priniesli zaujímavé a prekvapujúce zistenia. Približne 2/3 tematických modulov sa po určitej úprave opakujú po niekoľkých rokoch. Hlavný zámerom opakovania modulov je zistiť, či v rozličných krajinách sveta existujú a fungujú podobné trendy a paralely v modeloch sociálnej zmeny. Prehľad doteraz realizovaných modulov:
Plánované moduly:
Aj keď je Slovenská republika členom ISSP od roku 1995, z finančných dôvodov sa podarilo zrealizovať iba niektoré moduly. V roku 1995 to bol modul Národná identita, v roku 1998 modul Náboženstvo, v roku 1999 Sociálne nerovnosti a v roku 2000 Rodina a zmena rodových rol. V prípade Národnej identity išlo o prvý raz realizovaný modul, v prípade ostatných dvoch o opakovanie starších modulov. Tie sa na Slovensku predtým nerealizovali, lebo ešte nebolo členom ISSP a účasť bývalého Československa v ISSP do r.1993 garantoval Sociologický ústav AV ČR. Archivované údaje preto neumožňujú časové porovnanie zmien v predmetných oblastiach, ako je to možné v prípade iných krajín. Význam ISSP Interantional Social Survey Programme predstavuje dôležitý projekt zosieťovania spoločenskovedných výskumných inštitúcií okolo spoločného programu. Na toto "dedičstvo" nadväzujú niektoré nové a veľmi významné programy, ako je napríklad projekt European Social Survey (ESS). Tento celoeurópsky projekt iniciovali a formulovali aj ľudia, ktorí po dlhé roky pôsobili - a dodnes pôsobia - aj v ISSP. ISSP ponúka údajovú bázu na poznávanie a komparatívne analýzy aj k nášmu európskemu priestoru veľmi - či už geograficky alebo sociálne - vzdialených spoločností. Rovnako dôležitý je aj metodologický význam programu. Zosúladiť výskumy v takom veľkom počte kultúrne a historicky odlišných krajín si vyžaduje hľadať nové metodologické prístupy a riešenia, ktoré posúvajú úroveň poznania. Poznámka: Ďalšie informácie, kontakty na členov ISSP v jednotlivých krajinách ako i datové súbory z výskumov možno nájsť na webovskej stránke www.issp.org. Okrem toho možno na uvedených stránkach nájsť aj veľmi rozsiahly bibliografický prehľad prác, ktoré vznikli na základe výskumov ISSP. (mp) |
|
